Akademická 4, 949 01 Nitra, č.tel.: 037/6535466, č.faxu: 037/7336739, email: sopkrknr@sopk.sk
:: Regionálne komory SOPK
 
PETER MIHÓK: NA ZMENU NESMIEME ČAKAŤ, LEPŠIE BUDE VYVOLAŤ JU (KORONAVÍRUS II)
Kategória: Koronavírus a ekonomika Vydané dňa:30.04.2020 (148x prečítané)

Od môjho článku na tému koronavírus uplynulo šesť dlhých týždňov – obdobie čakania, ale aj hľadania. Čakania, čo bude ďalej, kedy sa to celé skončí. Hľadania úspešných, ale aj neúspešných riešení situácie v oblasti zdravia a ochrany života ľudí, ale aj zdravia a budúcnosti ekonomiky, ktorá bude musieť zabezpečiť zdroje pre rekonvalescenciu spoločnosti teraz aj po skončení pandémie. V tomto období nákaza ovládla prakticky celý európsky kontinent, výrazne dynamicky sa rozšírila na severoamerický subkontinent a dosiahla skutočne globálne rozmery s vysokým rizikom zasiahnuť Afriku a ďalšie krajiny juhovýchodnej Ázie. Aj toto je podoba globalizácie, ktorej sa však nedokážeme globálne brániť. Počas tohto obdobia vyplávala na povrch krutá pravda, že nadnárodné zoskupenia či už integračného, politického, alebo ekonomického charakteru okrem patetických výziev nedokážu efektívne riešiť krízové situácie. Zrazu vnímame, že ich je priveľa, ale reálne riešenia zostávajú na jednotlivcovi, rodine, firme a štáte.

Z tejto jednoduchej úvahy, avšak pragmaticky opretej o realitu dnešných dní, vyplýva jeden závažný záver, a tým je nevyhnutnosť zmeny. Napokon, všetky obdobné historické udalosti vyvolali následnú zmenu. Táto zmena bola na úrovni jednotlivcov a prejavila sa vždy v zmene mentality, ktorá sa aj dnes prejavuje najmä strachom pred niečím, pred čím z dnešného pohľadu niet úniku. Zmena v individuálnom, ale aj kolektívnom správaní musí viesť k zanechaniu spôsobu života, ktorý nemyslí na budúcnosť. Platíme obrovskú daň za povýšenie bezbrehého konzumu na božstvo, ktorému sme ochotní sa nielen klaňať, ale aj podriaďovať. Svojím spôsobom života zbavujeme našich potomkov ich budúcnosti. Nesmieme čakať, že zmena príde sama od seba, čo sa v každom prípade stane. Na zmenu sa musíme nielen pripraviť, ba čo viac, tí najmúdrejší ju aj vyvolajú. Vyvolaná zmena je však najmä reakciou na nezvratné signály spoločenského a politického života, ako aj na zmenu paradigmy ekonomických procesov.

Zmenu musíme však začať sami u seba, prehodnotením svojich osobných priorít, vzťahu k svojmu okoliu a rodine, k životnému prostrediu či k svojej vlastnej krajine. Krajinu, správne povedané – štát, keď je nám dobre, vnímame skôr negatívne ako pozitívne. Mnohí kričia, že štát má byť minimalistický najmä z hľadiska rozvoja ekonomiky a spoločenských procesov. Zrazu však objavujeme štát ako jediného záchrancu v prípade narušenia štandardných podmienok a túto situáciu predstavuje aj súčasná pandémia. Okamžite požadujeme, aby štát na seba prebral záväzky za nás všetkých bez ohľadu na to, kde na to nájde zdroje. Štát ako niečo imaginárne sa môže zadlžovať, vo finále aj bankrotovať bez toho, aby to niekoho trápilo. Štát však vôbec nie je niečo imaginárne. Svojho času slávny francúzsky panovník Ľudovít XIV povedal okrídlenú vetu „Štát som ja“. V dobe osvietenstva sa tento výrok transformoval do podoby občianskej s tým, že každý občan, vrátane „občana kráľa“ je štát. Keď si všetci, ja, ty a každý iný uvedomí, že „štát som ja“, prechádza veľkou zmenou vlastného myslenia, pretože niečo, čo doteraz bolo imaginárne, je veľmi osobné a dotýka sa každého z nás. Pretože potom zadlžujem nie štát, ale seba samého, okrádam seba samého a klamem seba samého. Potom vnímam aj občianske slobody nie ako niečo, čo slúži iba mne bez ohľadu na ostatných, ale ako nástroj vlastnej zodpovednosti a tvorivosti a lepšieho správania sa spoločnosti. Osvojme si preto vo svojom vlastnom živote tézu „štát som ja“ a uplatňujme ju tak v časoch dobrých, ako aj zlých. Ak toto zvládneme, urobíme obrovskú zmenu, ktorá bude mať dopad nielen na nás samotných, ale aj v širších spoločenských, politických a ekonomických súvislostiach.

Obľúbenou témou dnešných dní je aj pomoc podnikateľským subjektom v tejto viac ako zložitej situácii. Znovu rozvíjame chybne definovaný proces. Ide totiž o pomoc celej spoločnosti, nie individuálnym firmám, pretože, a to si musíme všetci uvedomiť, ekonomické činnosti v trhovej ekonomike reprezentované najmä súkromným sektorom sú jediným zdrojom materiálnych a finančných zdrojov pre všetky ostatné oblasti života krajiny. Bez týchto zdrojov nebude z čoho financovať ani zdravotníctvo, ani školstvo, ani sociálnu oblasť, kultúru, vedu a výskum či zahraničnú politiku. Dnešnou podporou ekonomických činností financujeme nielen súčasné prežitie, ale aj dôstojný život celej spoločnosti v budúcnosti. To je ďalšia oblasť nevyhnutnej zmeny v našom myslení. Súčasne však súkromný sektor ako celok musí prejavovať väčšiu spoločenskú zodpovednosť v časoch zlých, ale najmä dobrých.

Zmena vyvolaná súčasnou pandémiou určite nájde svoj výraz aj v zmene ekonomickej štruktúry. V takýchto situáciách mnoho firiem a živností zaniká. Mnohé ikony biznisu strácajú svoju gloriolu tak v národnom, ako aj globálnom meradle a miesto nich nastupujú noví hráči, s novými úspešnými projektmi, prostredníctvom ktorých menia ekonomickú štruktúru krajiny či globálnej ekonomiky. Toto sa v plnej miere týka aj Slovenska. Ani terajšia tvár našej ekonomiky nie je schopná reagovať na vedecké a priemyselné výzvy vo svete. Ani my nemôžeme mať ambíciu zachovať súčasnú štruktúru ekonomiky do budúcna. Čiže náš pokoronavírusový reštart musí byť aj štartom do zmeny štruktúry ekonomiky s jasne definovanou ambíciou rozvoja našej konkurenčnej schopnosti, či v rámci EÚ, alebo v globálnych vzťahoch. Pokiaľ túto zmenu nezrealizujeme teraz, potom bude neskoro. Naviac máme veľkú šancu sami zadefinovať naše vlastné smerovanie a náš budúci život uvedomujúc si, že „štát som ja“.

So súčasnou pandémiou je porovnateľná jedine morová nákaza a s ňou spojená svetová pandémia, ktorá trvala viac ako dve storočia. Tou hlavnou zmenou bol prechod zo stredoveku do renesancie a následne do osvietenstva. Toto znamenalo obrovský prerod jednotlivca, spoločenstiev a krajín. Čo bude znamenať z hľadiska nás všetkých súčasný COVID-19. Našťastie, predchádzajúce obdobie sa na žiaden pád nedá porovnať so stredovekom. Máme za sebou všeobecne uznávané obdobie rastu a aj zlepšovania životnej úrovne. Súčasne však máme za sebou obdobie globalizácie bez pravidiel, obdobie sociálnej polarizácie na veľmi úzku vrstvu super bohatých a tých ostatných, obdobie postupnej likvidácie stredných vrstiev. Bolo to tiež obdobie degradácie medziľudských vzťahov či hodnotových kategórií. Rast individuálneho bohatstva niekoľkých jednotlivcov vysoko presahuje disponibilné zdroje viacerých krajín a veľká koncentrácia kapitálu likviduje systém, ktorý ho vytvoril. Trhová ekonomika sa postupne zmenila na ekonomiku monopolov ovládajúcich rozhodujúce oblasti ekonomických aktivít vo svete.

Toto sú oblasti, v ktorých musí nastať zmena. Pokiaľ ju dokážeme takto naprojektovať, tak aj horká pilulka koronavírusu bude mať svoju pozitívnu stránku. Pokiaľ nie, posunieme sa ešte bližšie k nevyhnutnému spoločenskému a ekonomickému kolapsu. Ja som vždy obdivoval renesanciu, lebo ona priniesla obrovský rozvoj duchovných, vedeckých a umeleckých hodnôt a pripravila tak nástup do nového ponímania sveta. Verím v to, že takúto renesanciu máme aj dnes na dosah, len ju treba správne uchopiť a uvedomiť si, že „štát som ja“.



Peter Mihók
predseda SOPK

 

Zdroj článku: SOPK, Úrad komoryInformácia o ochrane osobných údajov
Partneri a komory
 
home web dotazník
Táto webstránka bola vytvorená aj pomocou redakčného systému phpRS.
© Slovenská obchodná a priemyselná komora